Anhydritové alebo betónové podlahy sa používajú ako podklad pod podlahovú vrstvu, ktorou je napríklad plávajúca podlaha, vinyl, dlažba alebo linoleum. Predovšetkým oba varianty materiálu sa používajú ako ideálna krycia vrstva pre podlahové vykurovanie. Ktorý z nich si vybrať?
Betón verzus anhydrit
Pri rozhodovaní, ktorý materiál si vybrať pre svoju nehnuteľnosť, je vhodné premyslieť si požiadavky a kritériá. Preto si najprv ujasnite:
- akú podlahovú krytinu použijete
- aké klimatické podmienky prevládajú pri liatí podlahy, ale aké budú aj v budúcnosti (vlhké priestory, exteriér atď.)
- aké sú vaše časové požiadavky na rýchlosť liatia a vytvrdzovania
- ako budete podlahu zaťažovať (použitie mimo obytných priestorov)
- aké veľké sú miestnosti a ako sú usporiadané (pri cementových liatych poteroch sa pri väčších plochách musia robiť dilatačné škáry, čo nie je ideálne, pri anhydritových poteroch to nie je potrebné)
Pozrime sa bližšie na výhody a nevýhody oboch materiálov:
Anhydrit
Jeho základom je síran vápenatý, do ktorého sa pridáva piesok, voda a ďalšie prímesi. O týchto podlahách sa preto niekedy hovorí, že sú vyrobené zo sadry.
Nižšia spotreba materiálu - v porovnaní s cementovými potermi môže byť vrstva o 10 mm nižšia v závislosti od hrúbky izolácie podkladu a druhu zalievaného podlahového vykurovania (minimálna výška je 30 mm).
Má menšiu rozťažnosť - z tohto dôvodu nie je potrebné robiť dilatačné škáry ani na veľkej ploche, preto nehrozí riziko vzniku trhlín.
Samonivelizačná vrstva - anhydrit lepšie vyrovnáva nerovnosti podkladu.
Je lacnejší - ušetríte peniaze vďaka menšej spotrebe materiálu a jednoduchšiemu vylievaniu.
Anhydrit nemá rád vlhkosť - preto nie je vhodný do vlhkých priestorov a exteriérov.
Betón
Jeho základom je cement zmiešaný s vodou, jemným a hrubým kamenivom (štrk, piesok) a ďalšími prísadami.
Je vhodný do akéhokoľvek prostredia vrátane exteriérov a miest, kde je stále vlhko - a vydrží aj väčšie zaťaženie. Je pevný a stabilný, s minimálnou výškou vylievania 45 mm.
Dlažba sa môže klásť aj na betón so zvyškovou vlhkosťou (približne 14 dní po vyliatí).
Možno ju použiť aj na šikmých plochách - betón nie je tekutý, takže sa používa aj na miestach, kde je sklon.
Je drahšia.
Je potrebné použiť nivelačnú vrstvu pod tenkovrstvové krytiny (napr. PVC).
Zmršťovanie môže spôsobiť praskliny, najmä na veľkých plochách - preto sú potrebné dilatačné škáry.
Vplyv na podlahové vykurovanie
Pri podlahovom vykurovaní nás zaujíma predovšetkým tepelná vodivosť a pevnosť zvoleného materiálu. Podľa známych výskumov sú tieto hodnoty pri použití vykurovacích fólií takmer rovnaké pre oba materiály. Výber teda nemá vplyv na spotrebu elektrickej energie. Pokiaľ ide o spustenie podlahového vykurovania, tak pri oboch variantoch možno vykurovanie spustiť najskôr 7 dní po zaliatí, a to pomaly a v nábehovej fáze.
Aké sú časté chyby?
Veľmi častou chybou je predčasné zaťaženie čerstvo vyliatej podlahy. Betón a anhydrit možno zaťažovať približne po 28 dňoch od vyliatia, po 3 dňoch vrstva znesie zaťaženie chôdzou, takže je možné sa po nej pohybovať a vykonávať iné práce. Vysušovanie sa môže vykonávať len bežným vetraním, nie odvlhčovačmi. Tvrdí sa tiež, že betón schne rýchlejšie. To platí len na začiatku, úplné vyschnutie môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Záver: Oba materiály sú vhodné pre podlahové vykurovanie, ale odborníci skôr odporúčajú anhydrit, pri ktorom takmer nedochádza k reklamáciám a následným drobným opravám. Anhydrit je ideálny pre novostavby a suché priestory. Betón sa odporúča len do vlhkých priestorov a na niektoré rekonštrukcie.
Ak si stále nie ste istí, z hľadiska podlahového vykurovania vám radi poradíme my, prípadne odborníci na liate podlahy.
Napíšte nám